Hitler, pokusy o vyhladenie Slovanov a Židov, poučenie z histórie

8. mája 2020, Hutan, Nezaradené

Hitler mal svoj veľký plán. Vytvoríť tisícročnú ríšu  čistej árijsko – germánskej rasy siahajúcu od Atlantiku až po Čínu, a možno aj ďalej. Aby tento plán mohol nejakým spôsobom zlegalizovať, musel si najprv vyfabrikovať  dôkazy o nároku vtedajších Nemcov na cudzie územia. Hitlerova pravá ruka veliteľ SS a gestapa Heinrich Himler vytvoril za tým účelom špeciálny vedecký ústav pri SS zvaný Ahnenerbe (v preklade Dedičstvo otcov). Tento vedecký ústav mal dva hlavné ciele. Predovšetkým mal potvrdiť že  územie historických Árijcov (predchodcov  dnešných Germánov = Nemcov) sa tiahlo cez niekoľko kontimetov. Za tým účelom sa uskutočnilo  množstvo výskumov a vedeckých expedícii. Ich výskumy siahajú od Francúzka až po Tibet a od švédskeho Bohuslänu až po Libanon a Babylon. Ďalším cieľom Ahnenerbe bolo dokázať nadradenosť árijskej rasy, a menejcennosť a zbytočnosť niektorých ostatných národov. Tieto výskumy podporili aj plán na vyvražďovania židov – holokaust, a tiež slovanských národov. Boli však vyvražďované aj ďalšie údajne menejcenné skupiny obyvateľstva napr. homosexuáli.

Porážkou Hitlera sa však falšovanie histórie neskončilo. Dodnes prevažuje názor že v historickej Germánii, žili len predkovia dnešných Nemcov a odjakživa sa tam hovorilo germánskymi ( t. j. nemeckými) dialektami. Okrem Hitlerovho  Ahnenerbe to však tvrdí  väčšina starších aj nových nemeckých historikov. Dnes sa to  všeobecne vydáva za vedeckú pravdu. Nie je to pravda. Neexistuje žiadny historický dokument, ktorí by to potvrdil. Je naopak veľa historických správ, ktoré  dokazujú,  že v starej Germánii sa hovorilo prevažne slovanskými dialektami. Ako príklad uvediem  tri konkrétne historícké správy od súdobých kronikárov. Ani jeden z nich nebol Slovan. Jeden bol Sas (Nemec), druhý Frank (Francúz), tretí Byzantínec (Grék). Aby ma niekto neobvinil z falšovania dejín použijem (citácie)

  1. Adam Brémsky, Roky 1050 až 1070 nášho letopočtu, Saský kronikár

„Slavania (v origináli Sclavania igitur) je najväčšia provincia Germánie. Obývajú ju Winuli, ktorí sa kedysi nazývali Vandali. Je asi desaťkrát väčšia ako naše Sasko, zvlášť pokiaľ pripočítaš k Slavanii Čechov a Poliakov sidliacich za Odrou, pretože sa zvykmi ani jazykom neodlišujú. Túto krajinu, veľmi bohatú mužmi, zbraňami aj plodmi zo všetkých strán uzavierajú pevné hranice lesov alebo riek. Na šírku sa rozprestiera od juhu až na sever, od rieky Labe až ku Skýtskemu moru, na dĺžku sa zdá že má počiatok v našej Hamburskej diecéze  a tiahne sa k východu nekonečnými priestormi až do Bulharska, Uhorska a Grécka“

 

  1. Einhardi, Vita Caroli Magni, roky 820 až 833 nášho letopočtu

(Popis národov s ktorými bojoval franský kráĺ Karol Veĺký v Germánii) – „všetky barbarské a divoké národy, ktoré obývajú Germaniu, sídliace medzi  riekami Rýn a Visla, a medzi oceánom a Dunajom, ktoré sa jazykom navzájom  podobajú, ale sú veľmi rozdielni zvykmi a oblečením, skrotil do tej miery, že ich prinútil platiť tribút, z nich  najvýznamnejší sú Veleti, Srbi, Obodriti a Česi, s tými totiž viedol vojnu. Ostatných,ktorých je oveľa väčší počet sa mu poddali.“

 

  1. Prokopius: Vojna s barbarmi. Roky 505 až 510 nášho letopočtu

„Keď boli Heruli porazení od Langobardov, odišli  z otcovských území, ako je horeuvedené, časť z nich sa usadila na území Ilýrov, ostatní nechceli prejsť cez Dunaj, ale snažili sa usadiť v najvzdialenejších miestach obývaného sveta. Mali mnoho vládcov kráľovskej krvi, prešli postupne všetkými slovanskými kmeňmi, potom prekonali veľké pusté územie a dorazili k takzvaným Varnom. Potom prechádzali územím Dánov, a tamojší barbari im nijako neubližovali. Potom prišli k oceánu, nastúpili do lodí,zamierili na ostrov Thule a zostali tam.“ (Koniec citácií)

Lokalizácia Slovanov je v kronikách jasne určená. Jadro územia starej Germánie  (čítaj územie medzi Dunajom Vislou a Rýnom) obývali od piateho do jedenásteho storočia slovanské národy

Enhard posúva západné hranice Slovanov až k Rýnu.  Prokopius zasa  hovorí  že okolo roku 500  nášho letopočtu slovanský Varíni (Adam Brémsky ich zaraďuje medzi Obodritov) susedili priamo s Dánmi.  Nemcov  –  Sasov  tam vtedy ešte nebolo.

O situácii na našom  území pred rokom 500 nášho letopočtu som písal v blogu: https://jaroslavzlucenca.blog.pravda.sk/2020/04/26/15/

Nasledujúca mapka ukazuje situáciu v dobe rozširovania Franskej ríše smerom na východ (roky 481 až 814). Slovanské národy na mapke sú Abodriti, Wilziani, Sorbi a samozrejme Češi a Moravania. Územie dnešného Slovenska tam nie je zobrazené pretože v tom čase sme neboli  závislí od Franskej ríše

Ak je obrázok nečitateľný klikni na: https://en.wikipedia.org/wiki/Charlemagne#/media/File:Frankish_Empire_481_to_814-en.svg

 

Na ďalšej mapke som zakreslil tzv: Sorabic limes  Zjednodušene je to hranica (červená čiara) medzi Slovanskými národmi  a Franskou ríšou z roku 805 nášho letopočtu

 

 

Na internete sú uvedené aj iné verzie Sorabic limes. Väčšinou sa líšia len v detailoch Pre ilustráciu uvádzam verziu podľa talianskej wikipedie:  https://it.wikipedia.org/wiki/Limes_Sorabicus#/media/File:Slavs_west_territory_Limes_Sorabicus.jpg

 

Takže pre tých čo vydržali čítať do konca krátke zhrnutie :

Netreba zabúdať že história sa nezačala písať prvou alebo druhou svetovou vojnou. Ani vznikom Českosolovenska  alebo nebodaj nežnou revolúciou. Dnes sa veľa hovorí o tom že národ, ktorí sa nepoučí z histórie si ju musí zopakovať. Stará história nás učí že to tak nemusí byť. Slovanské kmene Abodritov, Varínov, Vilčanov, Bielych Srbov, Vágrov  si už svoju históriu nezopakujú. Boli vyhladení a vymazaní z učebníc histórie. Hitler nebol jediným šialencom a masovým vrahom v dejinách. Pred ním boli aj iní čo vyhladili iné národy a nie je žiadna záruka že v budúcnosti neprídu ďalší.